Za čakanie na sneh platí Bratislava milióny

Autor: Jozef Uhler | 27.1.2014 o 9:26 | (upravené 27.1.2014 o 14:12) Karma článku: 19,08 | Prečítané:  13208x

V decembri bola v Bratislave snehová kalamita. Že nebola? To ste nevideli faktúru na 900 tisíc eur, ktorú dostal magistrát od externej firmy za zimnú údržbu.

Ako to začalo?
Na jar minulého roka som upozornil vedenie hlavného mesta na fakt, že počas zimnej údržby sa v Bratislave minulo na 1 kilometer ciest 10-krát viac soli ako v Žiline či Prešove. Zodpovední úradníci sa ma snažili presvedčiť o tom, že zimnej údržbe nerozumiem a nemôžem Bratislavu porovnávať s inými mestami.

Premrštená soľ
Rozhodol som sa teda porovnať Bratislavu s Bratislavou. Porovnal som dve rôzne zimy. Tie zo začiatkov roka 2011 a 2013. Zima 2012 bola slabá a skresľovala by údaje. Prvé z uvedených zimných období malo 61 mrazových dní a to druhé 65. Počty snehových dní boli 22 a 33 a počty ľadových dní 27 a 21. Toľko hovorí štatistika magistrátu a tieto dve zimy sú aj na základe týchto čísel naozaj porovnateľné.

Ekosoľ a manipulácia s číslami
Pri porovnaní som sa sústredil na spotrebu Solmagu, ktorý je asi 4-krát drahší ako soľ. Solmag je chlorid horečnatý s prímesami, ktorý sa považuje za ekologickú alternatívu soli a je účinný až do -35 °C. Používa sa v blízkosti Dunaja, najmä na nájazdoch na mosty.
V roku 2011 sa spotrebovalo 872 ton Solmagu a v roku 2013 až 3567 ton, čo je štvornásobne viac. Ešte väčšou zaujímavosťou je, že v roku 2011 sa solmag používal na 153 km ciest a v roku 2013 už len na 31 km ciest. Ešte dodám, že používaním Solmagu sa priamo úmerne znižuje spotreba soli, nakoľko je účinnejší. Jednoducho zhrnuté: päťkrát menej ciest a štyrifkrát viac ekosoli (Solmagu).
Znova som o týchto zisteniach informoval magistrát a ten šikovne upravil čísla s tým, že pôvodné boli zlé. S množstvom minutého Solmagu už nemohli manipulovať, pretože je na faktúrach. Upravili však dĺžku ciest, na ktorých sa Solmag používal. Vraj v roku 2011 len na 40 km ciest a v roku 2013 až na 73 k ciest. Aj po tejto úprave to vychádzalo tak, že sa v roku 2013 minulo na kilometer ciest dvakrát viac Solmagu ako dva roky predtým. O pravdivosti upravených čísel však možno vážne pochybovať.

Kontrola
Po všetkých týchto zisteniach som spolu s mestským poslancom Radom Jenčíkom inicioval poslaneckú kontrolu zimnej údržby za účasti mestského kontrolóra. Uvediem len niekoľko faktov zistených počas tejto kontroly, ktorá skončila len pred pár dňami.
Najzaujímavejšou informáciou je december 2013, ktorý si ešte všetci pamätajú ako veľmi teplý. Ten stál daňových poplatníkov na zimnej údržbe 892 113 €. Áno dobre vidíte. Platili sme takmer 30 tisíc eur denne v mesiaci, keď ešte mnohým stačila jesenná bunda a ani netušili, kde je tá zimná. Veľmi bizarná informácia ak si spomeniem, že na jar hľadalo mesto milión na opravu výtlkov. Mesto teda platí obrovské čiastky za pohotovosť.
Za to, že nejaký zamestnanec externej firmy čaká kým napadne sneh, platí Bratislava 6,85 € s DPH na hodinu. Na prvý pohľad to nevyzerá zle, kým nezistíme, že platí za 80 ľudí, 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Náklady na jedného človeka, ktorý čaká kým začne padať sneh sú 5096 eur (ak má mesiac 31 dní). Takýto „čakač“ nás stojí viac ako sám pán primátor (jeho plat je 4503 eur mesačne). Ktovie, či tento pracovník „čakač“ dostane viac ako len minimálnu mzdu a ktovie kam tie peniažky putujú. Za 80 pracovníkov je to veľmi zaujímavá čiastka.
Za peniaze, ktoré zaplatíme za 80 pohotovostných pracovníkov, by mohlo mesto zamestnať 727 vlastných pracovníkov so stredným vzdelaním, v 3. platovej triede a 12. platovom stupni (cca 563 eur mesačne).

Cesta na Kamzík ako diaľnica
Pozrime sa na jeden konkrétny zásah, ktorý sa vyskytol v decembri 2013. Veľa ich v tom teplom decembri nebolo. Dňa 18.12.2013 popoludní vydal dispečer pokyn na posyp Cesty na Kamzík. Dĺžka tejto cesty je 1700 metrov. Dodávateľ však vyfakturoval 40770 m2. Ak by táto rozloha bola pravdivá, tak Cesta na Kamzík by musela mať šírku 24 metrov a mohla by sa porovnávať s diaľnicou. Ten, kto to pozná vie, že ide o bežnú cestu, ktorej šírka je 9 metrov a miestami aj menej. Bratislava za tento výkon zaplatila takmer trikrát viac. Niet čo dodať.

Riešenie
Z uvedených faktov možno vytušiť, že môže dochádzať k manipulácii údajov, na základe ktorých platí Bratislava za zimnú údržbu. V minulej sezóne nás to všetkých stálo takmer 8 miliónov eur. Plaťme len za to, čo sa skutočne vykonalo. S kolegom Radom Jenčíkom sme navrhli niekoľko jednoduchých riešení, ktoré Bratislave ušetria státisíce eur mesačne:

  1. Magistrát musí zaviesť systém, kde bude dispečer evidovať pokyny bez možnosti spätnej manipulácie (prípade so zaznamenaním takejto manipulácie). Internet dnes ponúka aj bezplatné aplikácie vhodné pre tento účel.
  2. Vozidlá, ktoré pluhujú a posýpajú sneh musia byť opatrené snímačmi s GPS, ktoré registrujú jeho trasu aj s informáciu kedy posýpal a kedy pluhoval. Takéto zariadenie stojí cca 50 – 150 € na jedno vozidlo. (vozidiel je cca 50)
  3. Primátor môže znížiť alebo zrušiť zimnú pohotovosť v dňoch keď naozaj sneh ani ľad nehrozí. Spomeňme si na minulý víkend, keď bolo príjemných 12 °C. Aj takéto teplé dni nás stoja 30000 €.
  4. V operačnom pláne zimnej údržby je možné zadefinovať viac stupňov pohotovosti. Napr. v prvej fáze má pohotovosť zamestnanec magistrátu tzv. dispečer. V druhej fáze môže byť v pohotovosti 10 strojov a 20 ľudí, ktorú vyhlási dispečer 72 hodín pred odhadovaným ochladením. A až v tretej fáze, keď by sa počasie vyvíjalo nepriaznivo, by bola nasadená plná pohotovosť. Odhadujeme, že magistrát mohol rozumným postupom v decembri 2013 ušetriť 600 000 eur.
    V neposlednom rade treba otvoriť zmluvu a rokovať o cenách za pohotovosť. Ak niekto čaká na sneh, nemôže byť pre mesto drahší ako sám primátor.

Aj tu sa skrývajú peniaze, za ktoré sa dajú opraviť cesty.

Autor je mestským poslancom a predsedom Komisie dopravy a informačných systémov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?